Historia PÚ

História puncovníctva na Slovensku

Počiatky puncovníctva na Slovensku začínajú za vlády prvého Uhorského kráľa sv. Štefana, ktorý mal snahu pritiahnuť do krajiny čo najviac remeselníkov, ktorí priniesli rôzne zvyklosti a odborné poznatky.

Za vlády jeho nasledovníkov Arpádovcov a Anjuovcov (1300-1342) prichádzali zlatníci z Talianska a Francúzska, neskôr zlatníci nemeckého pôvodu.

Od 15. storočia sa objavujú na výrobkoch z drahých kovov rôzne vyrazené značky, ktorými výrobca deklaroval svoje meno, čas a miesto výroby. Častejšie však značky potvrdzovali len udané rýdzosti predmetu z drahého kovu.

Na území Slovenska a celého Uhorska najstaršie písomné údaje o označení zlatníckych predmetov sa nachádzajú v právnej knihe Spišských Sasov z roku 1370. Najstarším predpisom na opatrenie predmetu vedľa poznávacej značky aj znamienkom cechu (signum commune cehae) vydal Uhorský kráľ Vladislav II. v roku 1504.

Od 16. storočia sa už zlatnícke výrobky všeobecne označovali v cechoch a jednotná bola povinnosť cechových majstrov skúšať výrobky a označovať ich majstrovskými značkami.
V 18. storočí sa začal označovať zlatý a strieborný tovar úradným puncom. Puncovanie vykonávali spoločne cechy a mincovne.
Začiatkom 19. storočia sa prijali opatrenia proti nekalej manipulácii s drahými kovmi a zaviedlo sa úradné puncovanie.

V roku 1783 bol vo Viedni zriadený puncový úrad, ktorý bol ale v roku 1790 zrušený. V roku 1806 vydal František II. manifest, ktorým bol zriadený Hlavný puncový úrad vo Viedni a puncové úrady v Prahe a v Brne. Puncovým zákonom z roku 1866 boli upravené predpisy a vydané nové puncové značky.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v 1867 puncovňa v Budapešti bola povýšená na Hlavný puncový úrad pre Uhorsko a skúšanie a puncovanie na Slovensku zabezpečovali filiálky v Bratislave, Košiciach, Levoči, Novej Bani, Prešove a Banskej Štiavnici. Puncovalo sa rakúskymi značkami z roku 1866.

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a vzniku ČSR v roku 1918 puncové značky a puncový zákon zostal v platnosti do roku 1920. Vyhláškou MF č. 596/1920 Zb. boli stanovené nové úradné značky pre zlatý a strieborný tovar z drahých kovov a Bratislavská puncovňa bola podľa zákona z roku 1919 podriadená puncovému úradu v Prahe. Puncový úrad Praha mal ešte podriadenú expozitúru v Košiciach.

Od roku 1932 sa zverilo skúšanie striebra firme Sandrik v Dolných Hámroch a ďalšej expozitúre v Banskej Štiavnici. Táto expozitúra vyvíjala svoju činnosť pri štátnom banskom riaditeľstve až do jej zrušenia v roku 1940.

Po zániku ČSR celá činnosť puncovej služby sa sústredila v Puncovom úrade v Bratislave. Podľa zákona č. 115/1940 Zb. z. zriaďuje sa v Bratislave riaditeľstvo ciachovej a puncovej služby, ktorému puncový úrad podliehal. Vrchný dozor malo Ministerstvo dopravy a verejných prác. Po oslobodení ostalo organizačné riešenie bezo zmeny, zmena nastala v roku 1955 vyhláškou MF č. 123/1955 Zb. o štátnej službe pre drahé kovy.

V tom čase je puncový úrad v Bratislave jediným pracoviskom na Slovensku a je podriadený PÚ v Prahe. Vyhláškou č. 93/1962 sa stanovia úradné značky drahých kovov a znamienka štátnych skúšobien. Upravuje sa činnosť a pôsobnosť štátnej služby pre drahé kovy. Uznesením vlády SR č. 347/1969 Zb. bola ustanovená Štátna skúšobňa pre drahé kovy v Bratislave ako samostatný orgán s územnou pôsobnosťou pre SSR. Puncový úrad v roku 1970 zriaďuje pobočku v Trenčíne, v roku 1972 pobočku v Košiciach.

Po rozpade Československej federácie zákonom č. 125/1993 sa zriaďuje Puncový úrad SR, ktorého sídlom je Bratislava a činnosť Puncového úradu upravuje Puncový zákon č. 539/1992 Zb., ktorý bol posledným Federálnym zákonom pred rozpadom Československej federácie. Puncovému úradu sú podriadené 2 pobočky - v Trenčíne a Košiciach, a expozitúra v Leviciach, ktorá bola zriadená 1. septembra 1992.
 

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb (viac informácií). Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.

Súhlasím